Michael Faraday

On otettu Wikipedii-späi
Michael Faraday
Portriettu
Ammatti: fiiziekku, hiimiekku
Rodivui: 22. syvyskuudu 1791(1791-09-22)[1][2][3][4][5][6][7][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17]
Roindukohtu: London, Suuri Britannii
kanzalližus:
Kuoli: 25. elokuudu 1867(1867-08-25)[15][2][3][4][5][6][7][7][8][9][10][11][12][13][14][16][17] (75 года)
Kuolendukohtu: London, Suuri Britannii
Tuatto: James Faraday[d][1][16]
Muamo: Margaret Hastwell[d][18]
Ukko / akku: Sarah Barnard[d][19][16]
Nimikirjutus:

Michael Faraday (22. syvyskuudu 1791, London25. elokuudu 1867) oli anglielaine fiiziekku da hiimiekku. Faraday oli Londonan kuninkuallizen seuran ozanottai (1824), Piiterin tiedoakadiemien ulgomualaine kunnivoitettu ozanottai (1830). Tiedomies yhtyi i monih toizih tiedoyhtymieh. Michael Faraday löydi sähkömagniettizen induktsien, kudai on pohjannu sähkön nygyaigazes tevolližusvalmistamizes. Häi luadi sähkömotoran enzimäzen modelin. Faradayn erähih löydölöih da keksindölöih kuulutah enzimäine transformuatoru, sähkövirran hiimiivaikutus, diamagnetizmu. Tiedomies enzimäzenny ennusti sähkömagniettizii aldoloi. Faraday perusti sähkömagniettizen kentän teourii.

Eloskerdu[kohenda | kohenda tekstu]

Michael Faraday rodivui köyhän sepän pereheh. Perehen talovehellizen tilan periä 13-vuodine Michael lähti ruadamah kirjastoh. Brihan mieldy kiinitettih kirjat da tiedosanakirjojen kirjutukset sähkötiijos da hiimies. 20-vuodizennu olles Faraday piäzi kuulužan hiimiekan Humphry Davyn luvendoloih. Aijan kuuluttuu hänes rodih Davyn abuniekku, da hänen kuolendan jälles, hänen jatkajai. Vuvvennu 1821 Faraday nai Sarah Barnardan (1800- 1879). Pereh oli lapsetoi. Faradayn tervehys algai huonota1840-luvul, mi hillendi hänen tutkimusruaduo. Häi kuoli vuvvennu 1876.

  1. 1,0 1,1 Александр Львович Гершун Фарадей, Михаил // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона. Том XXXV, 1902СПб: Брокгауз — Ефрон, 1902. — Т. XXXV.
  2. 2,0 2,1 Bibliothèque nationale de France идентификатор BNF Проверено 10 октября 2015.
  3. 3,0 3,1 Архив по истории математики Мактьютор Проверено 22 августа 2017.
  4. 4,0 4,1 Michael Faraday
  5. 5,0 5,1 SNAC Проверено 9 октября 2017.
  6. 6,0 6,1 Nationalencyklopedin Проверено 9 октября 2017.
  7. 7,0 7,1 7,2 7,3 Find a Grave Проверено 9 октября 2017.
  8. 8,0 8,1 https://www.dwc.knaw.nl/biografie/pmknaw/ Проверено 9 октября 2017.
  9. 9,0 9,1 Энциклопедия Брокгауз Проверено 9 октября 2017.
  10. 10,0 10,1 Store norske leksikon
  11. 11,0 11,1 Gran Enciclopèdia CatalanaGrup Enciclopèdia.
  12. 12,0 12,1 https://www.accademiadellescienze.it/ Проверено 1 декабря 2020.
  13. 13,0 13,1 Proleksis enciklopedija, Opća i nacionalna enciklopedija
  14. 14,0 14,1 Brozović D., Ladan T. [[::d:Q1789619|Hrvatska enciklopedija]] — Leksikografski zavod Miroslav Krleža, 1999. — ISBN 978-953-6036-31-8
  15. 15,0 15,1 Faraday, Michael // Encyclopædia Britannica 11th editionNYC, Cambridge: Cambridge University Press, 1911.
  16. 16,0 16,1 16,2 16,3 Tyndall J. Dictionary of National Biography // Dictionary of National Biography, 1885–1900London: Smith, Elder & Co., 1885.
  17. 17,0 17,1 Académie nationale de médecine Проверено 9 октября 2017.
  18. Leo van de Pas Genealogics — 2003.
  19. Oxford Dictionary of National BiographyOxford: Oxford University Press, 2004.