Kal’cii

| 20 | Kal’cii |
40,078 | |
| 4s2 | |
Kal’cii Mendelejevan sistiemallizen järjestyksen mugah on toizen joukon nelländen periodan alguaineh. Sen atomunoumer on 20. Sidä merkitäh Ca (lat. Calcium). Helpo aineh kal’cii on pehmei metallu. Sen väri on valgei da hobjankarvaine.
Nimen histourii da alguperä
[kohenda | kohenda tekstu]Alguainehen nimi tuli latinan sanaspäi ”calx”, kudai merkiččöy izv’oskua da pehmiedy kivie. Tädä nimie tariči anglielaine hiimiekku Humphry Davy. Kal’cien yhtistehii, izvestikivie, marmorua da gipsua (sežo izv’oskua, kudai on izvestikiven poltamizen tuoteh), käytetäh srojimizes jo ylen kodvan. 17. vuozisuan loppussah hiimiekat duumaijah, gu izv’osku on prostoi alguaineh. Vuonnu 1789 A. Lavoisier arbai sen yhtysalguainehennu.
Löydö luonnos
[kohenda | kohenda tekstu]Kal’cii välläs muvvos ei lövvy luonnos. Sidä on äijy muankuores: se on 5. sijal kisloruodan, piin, al'umiinien da ravvan jälles. Merivies kal’ciedu on 400 mg/l.
| Hiimiellizien alguainehien periodalline sisteemu | |||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
| Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
| K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
| Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
| Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
| Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Cn | Nh | Fl | Mc | Lv | Ts | Og |